Archív pro Financie

Zoradiť podľa:

Chcem nehnuteľnosť, ale bojím sa hypotekárneho úveru

Chcem nehnuteľnosťŽiť na dlh nechce asi nikto, avšak v dnešnej ťažkej dobe nie je jednoduché kúpiť si vlastný dom alebo byt za vlastné peniaze. Avšak je lepšie platiť roky nájom a nemať z toho nič alebo sa vám viac oplatí zobrať si hypotekárny úver? Je to na uváženie. Ešte stále platí, že výška hypotekárnej splátky sa blíži k výške nájomného za byt, ktorý je na realitnom trhu k dispozícii.

Read more on Chcem nehnuteľnosť, ale bojím sa hypotekárneho úveru…

Zlato zostáva stabilné napriek strachu v Európe

Zlato zostáva stabilné napriek strachu v Európe
Ako reportovala tlačová agentúra Bloomberg :

“Komodity padli najviac za uplynulé dva týždne v súvislosti s problémom na Cypre, ktorý pripomenul obavy z možného prudkého zhoršenia dlhovej krízy v Eurozóne.
Vyhliadky dopytu po surových materiáloch, od ropy až po meď, sú oslabené. Zlato však narástlo.”

Read more on Zlato zostáva stabilné napriek strachu v Európe…

Scenár „Hodina Nula“

Scenár „Hodina Nula“ (Addison Wiggin)
“Vlastníctvo je 9 desatín zákona“ hovorí škótske porekadlo.
Je nedeľa večer, október 2013. Rodičia naposledy kontrolujú domáce úlohy
svojich detí, futbaloví fanúšikovia sa zbierajú na štadióne svojho klubu, tentoraz
určite vyhrajú…
Na trhu so vzácnymi kovmi sa práve rozpútava peklo.
Len moment pred otvorením elektronického obchodovania o 18.00h
východného času oznámil COMEX (komoditná burza), že obrovský zlatý
kontrakt (obchod) tentoraz nevysporiada zlatom ale hotovosťou. V zásade,
COMEX práve priznal svoju neschopnosť splniť svoj obchodný záväzok.
Okamžite sa všetci ostatní obchodníci so zlatom (či striebrom) začínajú
zamýšľať nad tým, kto z nich je ďalší na rade…
Zlato, končiace v ten jesenný piatok na 1.715USD za uncu, sa začína prudko
hýbať. V pondelok ráno je už nad hranicou 1,800USD…
Ak však túto cenu chceme v pondelok ráno u obchodníka s fyzickým zlatom,
alebo akúkoľvek podobnú cenu, zabudnime. Normálne cena zlata na COMEXe
určuje východiskovú cenu u obchodníkov s fyzickým zlatom. Tentoraz, keďže
systém dôvery je narušený, sa cena zlata dostáva vysoko nad 2.000USD za
uncu…
Toto je „Hodina Nula“ – deň, ktorý si môžeme zaznačiť do kalendára.
Deň, keď sa ceny fyzického zlata navždy odtrhli od cien na burzách. Od tých,
ktoré vídame v novinách, na internete či v televízore. Deň, kedy začneme byť
radi,
že máme ozajstné zlato a nie papierové, napr. nejaký zlatý fond (ETF)…
Zdá sa Vám to byť pritiahnuté za vlasy? Dnes si ukážeme, prečo je tento scenár
nevyhnutný.
Cisárove nové šaty: Prečo je práve dnes ten najhorší čas vzdať sa zlata???
Scenár, ktorý volám „Hodina Nula“ je momentom, keď sa už nedá odškriepiť,
že cisár je nahý… Rozprávka o cisárových nových šatách Hansa Christiana Andersena z 19-teho
storočia sa stala symbolom reality 20-ho a 21-ho storočia, ktorá je masami
ignorované. Vyznieva ako klišé, dokonale však vystihuje podstatu súčasnosti.
Rozprávkovým cisárom sú tu centrálne, komerčné a investičné banky spolu
s komoditnými burzami. Deň, keď sa ukáže, že nemajú žiadne fyzické peniaze,
resp. fyzické zlato na dodanie o ktorých hovoria, že ich majú – bude „Hodinou
Nula“. V tento deň budete radi, že ani v dobách poklesu po vrchole v predošlom
roku ste sa svojho zlata nevzdali.
Upozornenie:
Čo tu práve vykresľujeme, je možný priebeh jednej z najzásadnejších udalostí.
Je podložená hĺbkovým prieskumom trhu zlata jeho najpoprednejší znalcami
a našimi vlastnými, informačne dobre podloženými špekuláciami.
Jedným si však buďte istí: „Hodina Nula“ nastane, skôr či neskôr.
Pravdepodobnosť, že sa to stane je okolo 100%“, hovorí Eric Sprott.
Pán Sprott spravuje viac ako 10 miliárd USD v kanadskom investičnom obrovi,
ktorý nesie jeho meno.
Aby sme porozumeli tomu, prečo je to nevyhnutné, je potrebné vliezť hlboko do
zajačej nory… do trezorov centrálnych bánk sveta. Posaďte sa…
12 rokov a pokračujeme: Dopyt vysoko prevyšuje ponuku
Aby sme to nekomplikovali: v zásade, „Hodina Nula“ príde keď si všetci
uvedomia, že dodávky fyzického zlata nemôžu uspokojiť celkový dopyt.
„Keď pozriem na reálne údaje, ktoré o zlate máme“, povedal nám v nedávnom
interview Eric Sprott, „základné skutočnosti v oblasti dodávok zlata sa počas
12tich uplynulých rokov nijak nezmenili. Sú stále rovnaké.“
Pridajme k tomu zopár nových baní a recyklované zlomkové zlato najmä zo
šperkov a Svetová organizácia pre zlato (World Gold Council) môže zo
železnou pravidelnosťou reportovať tých zhruba 3.700 ton zlata dodávaných
ročne.
A čo dopyt?
Od začiatku nárastu cien zlata v roku 2000 sa objavilo niekoľko nových oblastí
dopytu.
 Centrálne banky, ktoré boli v 80-tych a 90-tych rokoch čistými
predajcami sa stali čistými nákupcami Zlaté investičné fondy (tzv. Exchange-traded funds) ako napríklad GLD
a trasty ako napr. PHYS pred rokom 2004 ani neexistovali
 Ročný objem predaja zlatých mincí americkými a kanadskými
mincovňami vzrástol 4-násobne
 Čína spotrebováva takmer 4-násobne viac zlata
 Indická spotreba (meraná dovozmi) vzrástla z už aj tak vysokej úrovne o
30%.
„Len kombináciou týchto piatich zdrojov dostaneme nárast o 2.268 ton ročne.
Inak povedané, trh dnes spotrebuje o 2.268 ton zlata ročne viac ako
spotrebovával pred 12-imi rokmi“, keď boli dopyt a ponuka viac-menej
vyrovnané, vraví Eric Sprott.
A to sú len oficiálne čísla. „Je oveľa viac nových zdrojov dopytu, o ktorých však
nemám údaje“, rozvádzal tému ďalej.
„Napríklad, ak niekto kúpi nejaké zlaté odliatky, či už je to manažér
investičných hedžových fondov David Einhorn alebo Texaská Univerzita, nie je
miesto kde by som mohol zistiť koľko odliatkov presne bolo nakúpených.
Neexistuje oficiálna dokumentácia nákupov napríklad ruských miliardárov.“
Na každý nákup, ktorý sa dostane do médií (ako napr. spomínaný David
Einhorn, či Texaská Univerzita) môže pripadať ďalších 10, o ktorých sa
nedozvieme.
Ak to zhrnieme, každý rok počas uplynulých 12-tich rokov je dopyt na trhu
vyšší o zhruba 2.300 ton, ponuka však stabilne kolíše okolo 3.700 ton… „Odkiaľ
teda pochádza všetko to nakúpené zlato?“, pýta sa Sprott rečnícky. „Kto ho
dodáva???“
Po dlhoročnom sledovaní trhu prišiel Sprott s jediným možným vysvetlením.
A to potvrdzuje nevyhnutnosť pádu komoditných búrz.
“Západné centrálne banky jednoducho dodávajú zlato na trh tak, že to svoje
zlato – požičiavajú na leasing“…
Zlatá hra na schovávačku v centrálnych bankách: „Tu je! Nie je, je inde!“
Pred chvíľou sme však spomenuli, že centrálne banky sa stali čistými nákupcami
zlata, ako teda môžu svoje zlato predávať?
To je pravda, ale všetky nákupy pochádzajú z krajín ako Rusko, Čína, India…
Centrálne banky rozvinutých ekonomík v nákupoch stagnujú. Hlavným dôvodom biznisu centrálnych bánk je vytvárať zisk pre svoje členské
banky.
A čo zarába americkým a európskym bankám je – leasing zlata. Komerčné
a investičné banky si požičiavajú zlato na leasing od centrálnych bánk za veľmi
nízke úroky – obvykle za menej ako 1% na rok.
A potom to zlato jednoducho na burze predajú tak, aby zarobili viac ako zaplatili
na úrokoch. Čokoľvek zarobia nad to 1% sa im určite veľmi páči.
“Ale tým pádom je to zlato fuč, nie?”, pýtate sa asi.
Áno. Ak by centrálna banka chcela svoje zlato naspäť od týchto komerčných či
investičných bánk, tie by ho museli nakúpiť naspäť za aktuálne ceny na burze.
Tým by však dvíhali cenu zlata, a to sa im zas nepáči.
Preto sa obvykle navzájom dohodnú:
Centrálne banky ne svoje zlato naspäť, a komerčné a investičné banky si znova
a znova predlžujú jeho leasing. Pokiaľ sú schopné zarábať viac ako 1%, je tento
úrok za požičané zlato v zásade ľahko zvládnuteľný.
Hra sa však končí v momente, kedy si centrálna banka vyžiada svoje zlato
naspäť.
“Bankám stačí držať namiesto reálneho zlata napríklad leasing. Vo svojom
účtovníctve totiž evidujú ako zlato „zlato a zlaté pohľadávky“. Pohľadávky nie
sú fyzickým zlatom… a zároveň banky neuvádzajú pomer medzi zlatom
a pohľadávkami…“
“Dôveryhodnosti centrálnych bánk by určite nepridalo na váhe priznanie, že
svoje zlaté rezervy požičiavajú cez leasing iným, sprostredkovateľským bankám
(tzv. bullion bankám – bankám držiacim fyzické zlato), ktoré ich zlato následne
predávajú napríklad do Číny.
Čísla však jasne hovoria, že práve toto sa deje. Rezervy fyzického zlata sú
pravdepodobne dávno preč a získať ich naspäť sa komerčným bankám už podarí
len veľmi ťažko…“
Ak si toto spojíme s ostatnými faktami, „Hodina Nula“ sa stáva veľmi reálnou.
S pozdravom,
Addison Wiggin.

Scenár „Hodina Nula“ (Addison Wiggin)“Vlastníctvo je 9 desatín zákona“ hovorí škótske porekadlo. Je nedeľa večer, október 2013. Rodičia naposledy kontrolujú domáce úlohy svojich detí, futbaloví fanúšikovia sa zbierajú na štadióne svojho klubu, tentoraz určite vyhrajú… Na trhu so vzácnymi kovmi sa práve rozpútava peklo. Len moment pred otvorením elektronického obchodovania o 18.00h východného času oznámil COMEX (komoditná burza), že obrovský zlatý kontrakt (obchod) tentoraz nevysporiada zlatom ale hotovosťou. V zásade, COMEX práve priznal svoju neschopnosť splniť svoj obchodný záväzok. Okamžite sa všetci ostatní obchodníci so zlatom (či striebrom) začínajú zamýšľať nad tým, kto z nich je ďalší na rade… Zlato, končiace v ten jesenný piatok na 1.715USD za uncu, sa začína prudko hýbať. V pondelok ráno je už nad hranicou 1,800USD… Ak však túto cenu chceme v pondelok ráno u obchodníka s fyzickým zlatom, alebo akúkoľvek podobnú cenu, zabudnime. Normálne cena zlata na COMEXe určuje východiskovú cenu u obchodníkov s fyzickým zlatom. Tentoraz, keďže systém dôvery je narušený, sa cena zlata dostáva vysoko nad 2.000USD za uncu…Toto je „Hodina Nula“ – deň, ktorý si môžeme zaznačiť do kalendára. Deň, keď sa ceny fyzického zlata navždy odtrhli od cien na burzách. Od tých, ktoré vídame v novinách, na internete či v televízore. Deň, kedy začneme byť radi, že máme ozajstné zlato a nie papierové, napr. nejaký zlatý fond (ETF)… Zdá sa Vám to byť pritiahnuté za vlasy? Dnes si ukážeme, prečo je tento scenár nevyhnutný.Cisárove nové šaty: Prečo je práve dnes ten najhorší čas vzdať sa zlata???Scenár, ktorý volám „Hodina Nula“ je momentom, keď sa už nedá odškriepiť, že cisár je nahý… Rozprávka o cisárových nových šatách Hansa Christiana Andersena z 19-teho storočia sa stala symbolom reality 20-ho a 21-ho storočia, ktorá je masami ignorované. Vyznieva ako klišé, dokonale však vystihuje podstatu súčasnosti. Rozprávkovým cisárom sú tu centrálne, komerčné a investičné banky spolu s komoditnými burzami. Deň, keď sa ukáže, že nemajú žiadne fyzické peniaze, resp. fyzické zlato na dodanie o ktorých hovoria, že ich majú – bude „Hodinou Nula“. V tento deň budete radi, že ani v dobách poklesu po vrchole v predošlom roku ste sa svojho zlata nevzdali. Upozornenie: Čo tu práve vykresľujeme, je možný priebeh jednej z najzásadnejších udalostí. Je podložená hĺbkovým prieskumom trhu zlata jeho najpoprednejší znalcami a našimi vlastnými, informačne dobre podloženými špekuláciami. Jedným si však buďte istí: „Hodina Nula“ nastane, skôr či neskôr.Pravdepodobnosť, že sa to stane je okolo 100%“, hovorí Eric Sprott.Pán Sprott spravuje viac ako 10 miliárd USD v kanadskom investičnom obrovi, ktorý nesie jeho meno.Aby sme porozumeli tomu, prečo je to nevyhnutné, je potrebné vliezť hlboko do zajačej nory… do trezorov centrálnych bánk sveta. Posaďte sa…12 rokov a pokračujeme: Dopyt vysoko prevyšuje ponukuAby sme to nekomplikovali: v zásade, „Hodina Nula“ príde keď si všetci uvedomia, že dodávky fyzického zlata nemôžu uspokojiť celkový dopyt.„Keď pozriem na reálne údaje, ktoré o zlate máme“, povedal nám v nedávnom interview Eric Sprott, „základné skutočnosti v oblasti dodávok zlata sa počas 12tich uplynulých rokov nijak nezmenili. Sú stále rovnaké.“ Pridajme k tomu zopár nových baní a recyklované zlomkové zlato najmä zo šperkov a Svetová organizácia pre zlato (World Gold Council) môže zo železnou pravidelnosťou reportovať tých zhruba 3.700 ton zlata dodávaných ročne. A čo dopyt? Od začiatku nárastu cien zlata v roku 2000 sa objavilo niekoľko nových oblastí dopytu.  Centrálne banky, ktoré boli v 80-tych a 90-tych rokoch čistými predajcami sa stali čistými nákupcami Zlaté investičné fondy (tzv. Exchange-traded funds) ako napríklad GLD a trasty ako napr. PHYS pred rokom 2004 ani neexistovali Ročný objem predaja zlatých mincí americkými a kanadskými mincovňami vzrástol 4-násobne Čína spotrebováva takmer 4-násobne viac zlata Indická spotreba (meraná dovozmi) vzrástla z už aj tak vysokej úrovne o 30%.„Len kombináciou týchto piatich zdrojov dostaneme nárast o 2.268 ton ročne. Inak povedané, trh dnes spotrebuje o 2.268 ton zlata ročne viac ako spotrebovával pred 12-imi rokmi“, keď boli dopyt a ponuka viac-menej vyrovnané, vraví Eric Sprott. A to sú len oficiálne čísla. „Je oveľa viac nových zdrojov dopytu, o ktorých však nemám údaje“, rozvádzal tému ďalej. „Napríklad, ak niekto kúpi nejaké zlaté odliatky, či už je to manažér investičných hedžových fondov David Einhorn alebo Texaská Univerzita, nie je miesto kde by som mohol zistiť koľko odliatkov presne bolo nakúpených. Neexistuje oficiálna dokumentácia nákupov napríklad ruských miliardárov.“ Na každý nákup, ktorý sa dostane do médií (ako napr. spomínaný David Einhorn, či Texaská Univerzita) môže pripadať ďalších 10, o ktorých sa nedozvieme.Ak to zhrnieme, každý rok počas uplynulých 12-tich rokov je dopyt na trhu vyšší o zhruba 2.300 ton, ponuka však stabilne kolíše okolo 3.700 ton… „Odkiaľ teda pochádza všetko to nakúpené zlato?“, pýta sa Sprott rečnícky. „Kto ho dodáva???“Po dlhoročnom sledovaní trhu prišiel Sprott s jediným možným vysvetlením. A to potvrdzuje nevyhnutnosť pádu komoditných búrz. “Západné centrálne banky jednoducho dodávajú zlato na trh tak, že to svoje zlato – požičiavajú na leasing“… Zlatá hra na schovávačku v centrálnych bankách: „Tu je! Nie je, je inde!“ Pred chvíľou sme však spomenuli, že centrálne banky sa stali čistými nákupcami zlata, ako teda môžu svoje zlato predávať? To je pravda, ale všetky nákupy pochádzajú z krajín ako Rusko, Čína, India… Centrálne banky rozvinutých ekonomík v nákupoch stagnujú. Hlavným dôvodom biznisu centrálnych bánk je vytvárať zisk pre svoje členské banky. A čo zarába americkým a európskym bankám je – leasing zlata. Komerčné a investičné banky si požičiavajú zlato na leasing od centrálnych bánk za veľmi nízke úroky – obvykle za menej ako 1% na rok. A potom to zlato jednoducho na burze predajú tak, aby zarobili viac ako zaplatili na úrokoch. Čokoľvek zarobia nad to 1% sa im určite veľmi páči. “Ale tým pádom je to zlato fuč, nie?”, pýtate sa asi. Áno. Ak by centrálna banka chcela svoje zlato naspäť od týchto komerčných či investičných bánk, tie by ho museli nakúpiť naspäť za aktuálne ceny na burze. Tým by však dvíhali cenu zlata, a to sa im zas nepáči. Preto sa obvykle navzájom dohodnú: Centrálne banky ne svoje zlato naspäť, a komerčné a investičné banky si znova a znova predlžujú jeho leasing. Pokiaľ sú schopné zarábať viac ako 1%, je tento úrok za požičané zlato v zásade ľahko zvládnuteľný. Hra sa však končí v momente, kedy si centrálna banka vyžiada svoje zlato naspäť. “Bankám stačí držať namiesto reálneho zlata napríklad leasing. Vo svojom účtovníctve totiž evidujú ako zlato „zlato a zlaté pohľadávky“. Pohľadávky nie sú fyzickým zlatom… a zároveň banky neuvádzajú pomer medzi zlatom a pohľadávkami…““Dôveryhodnosti centrálnych bánk by určite nepridalo na váhe priznanie, že svoje zlaté rezervy požičiavajú cez leasing iným, sprostredkovateľským bankám (tzv. bullion bankám – bankám držiacim fyzické zlato), ktoré ich zlato následne predávajú napríklad do Číny. Čísla však jasne hovoria, že práve toto sa deje. Rezervy fyzického zlata sú pravdepodobne dávno preč a získať ich naspäť sa komerčným bankám už podarí len veľmi ťažko…“ Ak si toto spojíme s ostatnými faktami, „Hodina Nula“ sa stáva veľmi reálnou. S pozdravom, Addison Wiggin.

Read more on Scenár „Hodina Nula“…

Hypotéka na družstevní byt

Hypotéka na družstevní byt
Pořízení družstevního bytu obvykle vyjde levněji než pořízení bytu do osobního vlastnictví. Každá výhoda ale musí být vykoupena nějakou komplikací, kterou v případě družstevního bytu představuje jeho financování. Hypotéka na družstevní byt je velice specifický produkt, který lze schválit a poskytnout pouze za velmi specifických podmínek.

Read more on Hypotéka na družstevní byt…

Pohledávky finančního charakteru

Pohledávky finančního charakteru
Stanete-li se věřitelem, měli byste si co nejrychleji zjistit, na co máte právo či jaké jsou vaše povinnosti. Pokud vám vznikly pohledávky, je velmi důležité, abyste věděli jak s nimi správně nakládat. Z pozice věřitele totiž o své investice můžete přijít, zatímco vašemu dlužníkovi by naopak mohla hrozit třeba i exekuce. Aby věřitelé o své peníze nepřišli, mohou využít pojištění pohledávek. Jedná se o velmi účinnou ochranu proti platební neschopnosti či nevůli dlužníka.

Read more on Pohledávky finančního charakteru…

Vymáhání pohledávek

Vymáhání pohledávek efektivními metodami
Trápí vás dlužníci a stále se nemůžete domoci svých peněz? Své starosti svěřte profesionálům v oboru vymáhání pohledávek. Disponují dlouhodobou praxí, odvádějí korektní práci a jednají rychle i efektivně. Díky unikátním metodám a způsobům vymáhání dokáží téměř každého z dlužníků přimět k uhrazení pohledávek.

Read more on Vymáhání pohledávek…

Americká hypotéka

Americká hypotéka
Kdo by nechtěl pořídit si nové auto, vyrazit na krásnou dovolenou nebo začít podnikat ve chvíli, kdy chce. Nemuset čekat, až na všechno našetříte by bylo mnohem snazší. Řešením pro vás může být americká hypotéka. Americká hypotéka je finanční produkt, který vznikl v Americe, kde je v současné době velice oblíbený.

Read more on Americká hypotéka…

Hypotéka bez registru

Hypotéka bez registru
Pořiďte si cokoliv a kdykoliv chcete. Nečekejte, až si našetříte na auto, dovolenou nebo založení vlastní společnosti. Vše může vyřešit hypotéka bez registru. A to i v případě, že máte jinde půjčku nebo někomu děláte ručitele a banka by vám už znovu nepůjčila. Hypotéka bez registru je většinou poskytována nebankovními investory a bez nahlížení do registrů.

Read more on Hypotéka bez registru…

Nebankovní hypotéka

Nebankovní hypotéka
Pokud sháníte peníze, ať už na bydlení, ale v bance vám úvěr neschválí, pak právě pro vás je určena nebankovní hypotéka. Nebankovní hypotéky jsou v podstatě totožné produkty jako klasické hypotéky na bydlení, jen jsou poskytovány nebankovními investory. Mají mnoho výhod, pro které jsou stále oblíbenější, ale najdou se i drobné nevýhody.

Read more on Nebankovní hypotéka…

Pôžičky a úverový register

Využívanie úverových registrov pri rozhodovaní o poskytnutí pôžičky nie je iba “slovenským špecifikom” – naopak, úverové registre sú nástrojom využívaným v celom svete.

Čo sú to úverové registre?
Všeobecne povedané úverový register je databáza všetkých typov klientov, teda fyzických osôb občanov, fyzických osôb podnikateľov a právnických osôb, ktorí “sú spojení” s poskytnutým úverom. Ich účelom je poskytovať obchodným bankám (ale nielen im) údaje o klientoch, ktoré potrebujú pre poskytovanie úverov a zamedziť tak poskytovanie úverov nebonitním klientom.

Read more on Pôžičky a úverový register…